Tajomstvo mesačného svitu - Prolog

Nad celým územím neveľkej krajiny sa začalo stmievať. Nachádzame sa neďaleko neveľkého mesta, skôr mestečka. Jej obyvatelia sa väčšinou nachádzali už doma. Už len niekoľko ľudí sa prechádzalo tmavými ulicami mesta. O niekoľko minút sa zapli lampy verejného osvetlenia. Už teraz bol neskorý podvečer.
Neďaleko tohto malého mesta ležal veľký tajomný les. Jej obyvatelia sa báli vkročiť do toho tajuplného lesa. Podľa legiend, ktoré sa rozprávali v tomto meste, žijú v lese bájny nebezpečný tvorovia, ten kto sa do tohto lesa odváži sám ísť, sa živí späť nevráti.
Preto do tohto lesa nikto už niekoľko rokov nevkročil. Uprostred tohto lesa sa nachádzala veľká čistinka. Uprostred tejto čistinky sa nachádzalo malé jazero. V noci tento les vyzeral strašidelný.
Tma postupovala ďalej. Už nebolo vidieť ani na krok. Len v meste kde svietili pouličné lampy bolo svetlo. Ulice zostali prázdne. Už všetci obyvatelia mesta boli doma. Fúkal studený príjemný vietor.
V jednom malom dome býval dvanásť ročný chlapec. Jeho hnedé oči prezrádzali, že život nemal najľahší. Už niekoľko rokov nemal otca. Len čo o ňom vedel pochádzalo od jeho matky, ktorá s ním žila v dome. Chlapec sa volal Eric bol meter štyridsať vysoký mal čierne vlasy.
Jeho život nebol najľahší. Musel matke pomáhať ako vedel. Jeho matka Elizabeth mala dve práce, aby ich mohla oboch uživiť. Preto bývala doma len večer, preto Eric sa musel starať o chod domácnosti. Síce zo svojou matkou bývaval prevažne len večer, ale mal ju veľmi rád, aj keď ich život nebol najľahší.
Túto noc sa malo stať to, čo mu celý život od základov zmení. O tomto neskorom čase sedel so svojou mamou v malej kuchyni, potichu večerali skromné jedlo. Tento deň ubiehal ako ostatné.
Po večeri ako vždy umyl riad a šiel do svojej izby. Keď otvoril okno aby si svoju izbu prevetral, pocítil vo vzduchu nejaké nezvyčajné zvuky.